Myšlienka založenia klubu vznikla už pred rokom 1975. Zanietený chovateľ František Lacko nadviazal kontakty s chovateľmi v Topoľčanoch a Bratislave. Po rokovaniach na ÚV SZCH mali byť spočiatku chovatelia pričlenení do Klubu chovateľov komárňanských kotrmeliakov. vzhľadom na odlišné ciele košických a komárňanských chovateľov a veľkú vzdialenosť k tomu nedošlo.  Prvýkrát sa zišli ich chovatelia v snahe zlepšiť svoje chovy v roku 1976 na výstave zvierat v Košiciach. Tam dohodli zásady spolupráce a navrhli prípravný výbor.  Pre nedostatok potrebných podkladov v roku 1977 k založeniu klubu nedošlo. V tom istom roku však chovatelia na Národnej výstave v Nitre predviedli v expozícii holubov košické kotrmeliaky v takom množstve a kvalite, ako na žiadnej výstave predtým. Založenie klubu bolo schválené ÚV SZCH na základe návrhu Komisie pre chov holubov. Prvým predsedom bol Ivan Baldys, tajomníkom František Lacko, poradcom chovu Július Herbst, Gejza Macko, Alexander Kerekeš, Ladislav Béreš a ďalší. Prvoradou úlohou výboru bolo ujednotiť exteriér a typologické znaky plemena. V tom období klub združoval cca 30 chovateľov, ktorí chovali jednofarebné kotrmeliaky vo farbe čiernej, modrej, žltej, červenej a bielej, bielohroté, fŕkané aj sedlaté košické kotrmeliaky. Už v tom období sa skúsenejší chovatelia snažili o regeneráciu strieborných sedlatých. Výbor klubu  sa v prvých rokoch svojej činnosti zameral hlavne na regeneráciu jednotlivých farebných rázov. Na občerstvenie krvi boli dovezené postupne podobné kotrmeliaky z Poľska, Juhoslávie a Rumunska. Výsledkom kríženia  s komárňanskými i rakovníckymi kotrmeliakmi bolo potomstvo s nežiaducim vysokonasadeným čelom, oblými temenami hlavy a pri sedlatých zlá kresba na hlave (farebné klinky k oku). V rokoch   2002 - 2007 chovatelia krížili so segedínskymi  letúnmi, ktoré majú podobný tvar hlavy ako KK a dobre priliehajúce chochlíky. Majú síce svetlé obočnice, ale vyskytli sa aj jedince s červenými. Výsledkom týchto krížení sú už jedince s nižším nasadením čela, nižším temenom hlavy a priliehavejším chochlíkom. Čo sa nepodarilo dosiahnuť, bolo udržanie kvality kotrmelcovania a živo červených obočníc, ktoré mali holuby staršieho typu. V súčasnosti klub združuje 15 chovateľov, aj keď skutočný počet chovateľov je vyšší. Z chovov sa pomaly vytrácajú modré pásavé, červenoplavé,  žltoplavé, ale aj biele kotrmeliaky.

Košický kotrmeliak biely 

Košický kotrmeliak červený sedlatý

Košický kotrmeliak modrý sedlatý

Košický kotrmeliak čierny sedlatý