Košický vysokoletún

Je pomerne mladým plemenom letúnov, ktoré vyšľachtil Ladislav Frenák z Košíc. V rodokmeni má tento holub také plemená ako segedínsky letún, ploeštský letún čung. budapeštiansky sivko, budapeštiansky modrý letún a budapeštiansky bocianik. Šľachtiteľovi išlo v prvom rade o vytvorenie letúnov, ktoré by čo najdlhšie lietali v nedohľadných a veľkých výškach, dobre odchovávali mláďatá, v neposlednom rade mali i dobrú orientáciu a ľahko sa vracali do holubníka. Na začiatku šľachtenia sa do plemena priliala krv belgických poštových holubov. Avšak tieto krížence nelietali do veľkých výšok a postupne sa zo šľachtenia vyradili. Letové vlastnosti košického letúna môžeme zhrnúť do týchto bodov: - je prirodzene lietavý, táto vlastnosť sa geneticky fixuje a vychádza z vrodenej potreby lietania - je výborným kŕdľovým letúnom rýchleho letového typu, v krčili sa drží od vypustenia až do zosadnutia - kŕdeľ stúpa v malých špirálach a letovú výšku dosiahne obvykle za 20 minút; v tejto výške lieta približne 30 minút, pričom pravidelne ide do výšky, v ktorej je neviditeľný (miznúcej), kde zostáva l až 3 hodiny; celkovo dokáže lietať 5 až 8 hodín - má vynikajúce orientačné schopnosti a kŕdeľ obvykle nevybočí z obvodu 45 stupňov, strata pri dospelých holuboch je takmer nulová. Chov a tréning košických letúnov sa v zásade nelíši od chovu iných výškových letúnov. Hlavnou zásadou je pravidelný tréning v skorých ranných hoďinách, pokiaľ je vyhovujúce počasie. Výsledkom je dlhý, dobrý a vysoký let. Jedince, ktoré častejšie brzdia let treba vyradiť. Dospelé holuby majú výbornú orientáciu, pri mladých môže za zhoršeného počasia (vietor, nízke mraky) dôjsť ku stratám.

Poradie dôležitosti znakov:  celkový dojem - hlava - postava - držanie tela - obočnice - zobák - oči - farba - kresba.

Postava: malá, dozadu sa zvažujúca, hruď široká, plná, mierne zdvihnutá.
Hlava: malá, úzka, s viditeľným zlomom medzi zobákom a čelom, čelom a temenom, temenom a záhlavím; čelo je šikmé, klinovité a tvorí so zobákom tupý uhol, temeno ploché.
Oči: perlové.  
Obočnice: širšie, jemné, hladké, tmavé alebo svetlé podľa farby operenia a zobáka.
Zobák: stredne dlhý ( 12 - 14 mm), tenký; čierne a modré majú zobák tmavý, ostatné farebné rázy majú zobák svetlý až ružový, predĺžená línia deliacej roviny zobáka smeruje pod oko.
Krk: štíhly, stredne dlhý, zvisle nesený, hrdlo dobre vykrojené.
Krídla: široké, pomerne dlhé, v ohyboch krídiel mierne odstávajúce, zľahka položené na chvoste, nekrížia sa.
Chvost: nie príliš úzky, s chrbtom tvorí jednu líniu. 
Nohy: stredne dlhé, neoperené; pazúriky vo farbe zobáka.   
Operenie: hladké, priliehavé, pevné a pružné.
Farba a kresba: všetky farby majú bzť čisté a sýte, rovnomerné s leskom, fŕkané a strakaté majú mať biele pierka alebo farebné polia rovnomerne rozložené. Modré čiernopásavé nie sú prípustné.                                                                        Farebné rázy: biele, čierne, červené a žlté recesívne, modré jarabé, modré bezpásavé; fŕkané - čierne, modré jarabé, červené a žlté; strakaté - čierne, červené a žlté.

CHYBY PODĽA ROZSAHU:  Zaoblená hlava, zobák nasadený s líniou čela, ovicnuté krídla, operené nohy, nedostatky operenia; slabá alebo hrubá postava, dlhý zobák, hrubý a krátky krk, vodorovné držanie tela; veľmi úzky (na jedno pero), veľmi široký alebo rozširujúci chvost; nesprávna farba zobáka, prekrvené oči, nesprávna farba pazúrikov, červené a ružovkasté obočnice; chyby farby a kresby.

Ladislav Frenák